Všade zložitosť, na všetko odpoveď:
pojmy, termíny,
akoby všetko bolo úplne zrejmé,
viditeľné to pravé,
to pravdivé,
vraj to jediné čo človek naozaj potrebuje…
len preto,
že to na ňom psychiater “pozoruje”?
Súčasný zákon vraj: ochraňuje pacienta aj v tom prípade: “ak sa nechce liečiť, môže hospitalizáciu odmietnuť…”
Nefunguje to tak… manželka môže zavolať na psychiatriu, aby odviezli jej muža, preto,že sa pohádali, alebo, rodičia odvezú už dospelé dieťa na psychiatriu preto, že nezdieľa ich názory. Z ničoho nič v byte objaví dvojica silných chlapov so zvieracou kazajkou, ako to poznáme zo starých českých komédií…
Takto sa končia životné sníčky
“chudák” človek sa dostáva do slepej uličky.
Lebo nie je nič horšie, na tomto svete,
ako podrazy rodiny,
otecka, brata, sestry, mamičky,
či rozzúrenej “tetičky”.
Kde je sloboda!
ktorú mi pán Boh dal
vzala mi ju psychiatria
lebo som iný názor ako môj rodič mal.
Možno tam stretnúť mladých ľudí s univerzálnou diagnózou “ schizofrénia “ ktorých tam nasilu niekto doviezol, alebo zariadil odvoz sanitkou. Sú to vraj tie choré procesy v mozgu (“ktoré si nikto nevie vysvetliť”), alebo je to len vina niekoho druhého ? Čo sú to za procesy? “Nikto ich nevie dokázať” ani vyšetrením, nikto nevie čo to je, ani podľa psychiatrov – odborníkov, a nikto z nich nevie ako ich odstrániť… „Liečia“ vlastne len predstavu o chorobe? Ak sa to chorobou vôbec dá nazvať….To či liečia je tiež sporné pretože „na schizofréniu liek doteraz nikto nevynašiel“ tak isto ako ju doteraz nikto nedokázal jednoznačne potvrdiť…
Slovné vysvetlenia psychiatra:
Depresia – vraj pacient je v “hĺbke”(= DUŠA ?
Schizofrénia – vraj pacient je vo “výške”(=DUŠA ?
Tvrdia že to na človeku vidia…
V roku 1972 uskutočnil americký psychológ David Rosenhan svoj slávny experiment na overenie pravdivosti psychiatrickej diagnózy. Štúdie sa zúčastnilo osem osôb bez akejkoľvek psychiatrickej poruchy, ktoré sa pokúsili o dosiahnutie prijatia na psychiatrické kliniky. Medzi účastníkmi boli traja psychológovia, univerzitný študent, umelec, žena v domácnosti a dvaja lekári, z ktorých jeden bol psychiater. Všetkých do zariadení prijali, a to s diagnózou schizofrénie alebo bipolárnej poruchy. Následne sa ich personál pokúšal liečiť podávaním medikácie. Všetci boli prepustení v rozmedzí 7 až 52 dní od prijatia do zariadenia. Bolo zistenie, že osoby bez prítomnosti akejkoľvek duševnej poruchy nebolo možné rozoznať od skutočných psychiatrických pacientov. Hoci sa objavili hlasy spochybňujúce pravdivosť a dôveryhodnosť výskumu, psychiatrická obec musela priznať, že určovanie psychiatrickej diagnózy je nutné vylepšiť http://sk.wikipedia.org/wiki/Psychiatria
Zmenilo sa odvtedy niečo ????
Teraz aby som mal strach že i mňa čoskoro odchytia a úspešne „odmaskujú a odlarvia“ (oni to tak odborne nazývajú) a okamžite diagnostikujú moje chybné procesy v mozgu. Len jedno ma teší… a to výrok psychiatra: „skôr či neskôr sa tam všetci raz ocitneme“. Tak neviem, či mám plakať alebo sa tešiť.
Ozaj kedy prestaneme mať strach že nás odchytia na konci ulice,
a zavrú do „novodobej väznice“,
na menej či viac ako tri mesiace…
a zmenia na hračky spiace.
Psychiater Allen Frances, ktorý pracoval na vydaní diagnostického manuálu dušených chorôb(DSM IV, ekvivalent k europskej MKCH-10 kapitola V) priznal “ že neexistuje definícia duševnej choroby. Je to všetko hlúposť. Chcem povedať nedá sa definovať” Urobili sme strašné chyby, ktoré mali katastrofické následky. Spustila sa epidémia duševných chorôb a predpisovanie psychiatrických liekov, čiže toxických legálnych drog, ktoré ničia mozgové bunky a orgány v ľudskom tele. Keďže psychiatri doteraz nevedeli ani po “vedeckom” pátraní nájsť údajné “choroby”prešli k termínom “poruchy”ktoré sú definované ako vzorce správania sa. Komu raz určia diagnozu, už nemá právo na plnohodnotný život.
Je to láska a porozumenie blízkeho človeka, bezpečné prostredie, pomoc s nájdením zmysluplného životného cieľa a medziľudská priateľská podpora duševne slabších, ktorá pomáha navrátiť ľuďom šťastnejší a prijateľnejší život.
Zdroj:http://dolezite.sk/Psychiatria_neschopnost_definovania_dusevnej_choroby_al_26.html
“Hovoria mi schizofrenička,
a však keď prichádza tma, vychádza večernica,
preto nech je moje nové meno : Zornička,
verím, …že ráno vyjde zornica“.
Keď ubližujeme druhým, ubližujeme sami sebe.